Najlepšia detská kniha jesene 2009 Bibiana.
Ukázka z pohádky Ďateľ
„Toto je náš vták,“ usmial sa Ábé, skopíroval ďatľa do počítača a nástrojom guma vymazal ďatľovi strom, na ktorom stál a hĺbil dlhým zobákom dieru do vráskavej kôry kmeňa. Ďateľ sa chvíľu bezradne otáčal uprostred podsvieteného monitora, potom sa nahol a zobákom opatrne ťukol znútra do tvrdej plochy.
„Klop,“ ozvalo sa odrazu spoza žiariacej tabule pripomínajúcej zamrznutú vodu. A potom znova, klop. Klop.
Najprv sa Ábému a Aha videlo, že ďatľov tvrdý zobák nemôže monitoru uškodiť a že jeho námaha je zbytočná. No po chvíli sa na druhej strane monitora zjavila tenučká prasklina podobná vlásku, takže ju takmer nevideli.
„Ideeeš!“ zakričala Aha, ako keď sa vysoký čierny basketbalista rúti s loptou cez obranu vysokých bielych basketbalistov.
Po chvíli vytrvalého ďobania sa prasklina rozširovala, zväčšovala, kľuvanie bolo počuť čoraz hlasnejšie a hlasnejšie. Nakoniec sa obrazovka s veľkým hrmotom rozletela na milión drobných kúsočkov a zrútila sa ako črepiny rozbitého výkladu na stôl pod počítačom. V tej chvíli ďateľ prudko mávol krídlami a vyletel cez dieru v monitore a cez otvorené okno von.
Ábé a Aha hľadeli za vtákom, ktorý naradostene letel čoraz vyššie a ďalej, kým nezmizol nad sklenenými mrakodrapmi na zrkadliacom sa horizonte a neprisadol si medzi ostatných vtákov a vtáčikov na strome, vysoko, vysoko na strmom skalnom výčnelku.
